Dvadsaťdeväťročná Bratislavčanka Katarína Raková vystupuje pod menom KATIE. Jej verzia skladby k erotickému bestelleru je vynikajúca. Čo na ňu hovoríte vy?
Čas sa kráti a fanúšičky erotického bestelleru 50 Shades of Grey si onedlho vychutnajú aj filmovú verziu príbehu o nevinnej Anastasii Steel a milionárovi so záľubou v BSDM praktikách Christianovi Greyovi. Po tom, ako svetlo sveta uzrel trailer k filmu, ktorý má viac ako 31 miliónov vzhliadnutí, sa mnohé fanúšičky zamilovali aj do hudby k traileru. Ide o upravenú skladbu Crazy In Love od Beyoncé v spolupráci s orchestrom.
Následne sa akoby vrece roztrhlo so speváčkami, ktoré zverejnili na YouTube cover verzie. Odhodlala sa na to aj Slovenka, ale vytvorila vlastnú verziu, ktorá sa od pôvodnej trochu líši. Na kráse jej ale neuberá. Skladba vznikla takzvaným loopingom, kedy si spevák vyskladá hudbu spevom bez použitia hudobných nástrojov.
Čo ťa priviedlo k hudbe? Odmalička si chcela byť speváčkou? Máte niekoho v rodine, kto s hudbe venuje?
Hudbe sa nevenoval nikto, odmalička iba ja. Ale takým spôsobom, že skôr som si pospevovala v sprche (smiech). V podstate som začala pred štyrmi rokmi, kedy som si povedala, že skúsim, čo to dá. Spolupracovala som s veľkým množstvom kapiel, prešla som rôzne štýly, ale tá elektronická hudba mi sadla najviac a venujem sa jej dodnes.
Momentálne pracuješ na vlastnom albume. Prezraď nám o ňom niečo.
Oficiálne ešte nemám vonku žiadny singel, ale vyšiel klip ku skladbe No More, ktorá síce vznikla pred dvomi rokmi, ale klip sa nakrúcal len nedávno. Je to veľmi smutná pieseň, keďže sa snažím robiť práveže smutnejšie skladby. V máji sme nakrúcali druhý videoklip k trochu rytmickejšej piesni Give Me Some More, vyjde teraz v októbri. A čo ešte chystám? Chcem dokončiť album. Sú tam rýchlejšie aj pomalšie skladby, aj veselšie. Myslím si, že každý si príde na svoje.
Čo ťa inšpiruje pri tvorbe? Rada robíš smutnú hudbu, to znamená, že si mala smutný život?
Nemám, ale hudba musí mať emóciu. Najlepšie ju viem vyjadriť práve v tých smutných skladbách. Nečerpám len zo svojho života. Inšpirujú ma aj filmy napríklad. Prežila som rôzne životné obdobia. Boli to také chvíle, kedy by to jeden človek už možno nezvládol a bola som v takých koncoch, že som uvažovala nad všeličím. Ale mám okolo seba úžasnú rodinu, vynikajúcich kamarátov, ktorí ma podržali a aj im vďačím za to, že som teraz tu a môžem robiť hudbu.
S kým by si chcela spolupracovať zo slovenských hudobníkov a aj tých zahraničných?
Zo zahraničnej scény jednoznačne Thomas Azier. Neviem, či ho ľudia poznajú, ale je to veľmi populárny človek, čo sa týka elektronickej hudby. To je taký môj malý sen a aj malý vzor. Zo slovenskej scény rozhodne s Richardom Müllerom, pretože má hlboký hlas, tiež má smutnejšie skladby a veľmi sa mi páčila jeho pieseň Po schodoch v spolupráci s kapelou Fragile. To znelo neskutočne úžasne.
Platí heslo, že hudba lieči?
U mňa určite. Možno to znie zvláštne, ale ma bolí hlava alebo mám akýkoľvek problém, ja začnem spievať a práve vtedy vytvorím pesničku a zároveň vyjadrím všetko, čo vo mne je a cítim sa miliónkrát lepšie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo