Čo znamená priezvisko muža, ktorému vďačíme za slovenčinu?

Zdroj: TASR

Zuzana Gálisová

26. 8. 2015, 10:08

V niektorých nárečiach „štúrom" volali všetky drobné, v zemi sa vŕtajúce živočíchy, vrátane krtonôžky.

Tento rok si všetci pripomíname 200. rokov od narodenia Ľudovíta Štúra, ktorému vďačíme za kodifikáciu nášho materinského jazyka. Bol to muž, ktorý má veľa zvučných prívlastkov - jazykovedec, spisovateľ, učiteľ, novinár a bol poslancom uhorského snemu za slobodné kráľovské mesto Zvolen.

Pri tejto príležitosti sa koná množstvo sprievodných podujatí a Slovenská národná knižnica digitalizuje fotografie a dokumenty, ktoré ste dodnes ani nemohli vidieť. Dokonca od októbra budeme s podobizňou Štúra platiť v obchodoch, pretože bude vyobrazený na dvojeurovej minci.

Ale viete čo vlastne priezvisko Ľudovíta Štúra znamená? V národnej knižnici sa na to pozreli bližšie a zistili zaujímavé veci.

Pôvod priezviska Štúr, ktoré nosil aj náš najznámejší Ľudovít, sa odvádza od názvu škorpióna, po slovensky „šťúra". Šťúrom však naši predkovia volali napríklad aj krtonôžku či potkana, píšu na www.dikda.eu .

„Pre mnohých ľudí to nie je lichotivé priezvisko, pretože škorpióna pokladajú za jedovatého živočícha. V niektorých nárečiach „štúrom" volali všetky drobné, v zemi sa vŕtajúce živočíchy, s ktorými fyzický kontakt nemusí byť vždy príjemný," vysvetľuje generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová.

Možno aj preto začali jazykovedci a historici na začiatku 20. storočia hľadať korene priezviska nášho významného národovca, politika, jazykovedca, novinára, spisovateľa či kodifikátora spisovného jazyka v inom, než slovanskom pôvode.

Aké formy priezviska používal Ľudovít Štúr počas života zistíte aj z dokumentov z fondov Literárneho archívu SNK.

Zdroj: www.dikda.eu

V roku 1913 sa objavila úvaha profesora L. Légera o tom, že Štúrovo meno treba odvodiť od nemeckého slovesa „stauen", t.j. zastavovať vodu, vzdúvať sa. Existuje však aj výraz „stur", znamenajúci strnulý, toporný. U slovakistov sa to nestretlo so súhlasom. Sám Ľudovít si v mladosti viackrát zapísal svoje priezvisko v starej češtine ako „Staur/Stour".

Okrem toho, mal aj bohatú zásobu pseudonymov - napríklad B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Pravolub Rokošan, Karl Wildbrunn, Ein Slave, Slovák, Zpevomil a známe prijaté slovanské meno Velislav. To prijal spolu s ostatnými štúrovcami počas národnej slávnosti na Devíne 24. apríla 1836. Každý z nich prijal k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré mal verejne používať. A tak sa z Hurbana stal Jozef Miloslav, zo Škultétyho - August Horislav a Ľudovíta Štúra - Ľudovít Velislav Štúr .

Štúrovci, ktorí sa usídlili v Trenčíne v 16. storočí, si svoje priezvisko písali ako Sscur - čo je v podstate nárečie, v roku 1730 sa v listinách z matriky spomína „vdova Ščurka". Vo všeobecnosti sa však pôvod priezviska Štúr odvodzoval od drobného živočícha z radu článkonožcov. Napríklad Dionýz Štúr, prírodovedec a geológ, vydával svoje príspevky v novinách pod pseudonymom „Škorpion" - teda, štúr.

Ale slovo „štúr" sa nachádza aj v iných slovanských jazykoch, takže o slovanskom pôvode priezviska nášho národovca netreba pochybovať: štír (česky), szczur (poľsky), ščúr (lužicky), štir (slovinsky)…, informuje dikda.eu.